So záujmom, znepokojením a občas pobavením sledujeme Vaše výroky v slovenských médiách: povinný priemer známok 1,5 na prijatie na gymnáziá – následne dementovaný; zoškrtať počet univerzít – následne dementovaný; finančne trestať gymnáziá, ak žiak nebude po vyštudovaní vysokej školy pracovať v odbore, ktorý vyštudoval – dementovaný; povinná maturita z matematiky – dementovaný; dnes je to povinný prírodovedný maturitný predmet – ak sa nemýlim, toto stále platí; mohli by sme pokračovať. Treba povedať, že problém nie je v tom, že tieto výroky popierate krátko po ich vyhlásení, práve naopak, to značí o tom, že (ako ste sám povedali) Vaše racionálne a logické myslenie stále funguje.
Vážený pán minister Čaplovič, problém Vašich tvrdení, pri všetkej úcte k Vám a tvorcom ich koncepcie, je, že:
- idú len po povrchu a podľa nás nijakým spôsobom neriešia fundamentálne problémy slovenského školstva, ktoré sú zakotvené v štruktúre tohto rezortu. Vami prezentované vyhlásenia riešia jedine formu alebo formálne výsledky a aj to s dosť pochybnými argumentmi.
- sú krátkodobé a sledujú len dnešné trendy (ak vôbec). To, že dnes nie je dostatok kvalifikovaných remeselníkov, neznamená, že musíme osočovať gymnáziá a reformovať celý systém školstva v neprospech gymnázií. Za 20 rokov sa totiž situácia pravdepodobne zmení.
- čo je však asi najhoršie, uniformujú a štandardizujú školstvo a jednotlivé školy (ilustračným príkladom je zrušenie projektu 6-ročného gymnázia v Martine). Toto je v priamom rozpore s vyhláseniami medzinárodných odborníkov na školstvo. Je to v rozpore s trendom, ktorý by mal v školstve podľa mnohých profesionálov nastať a je to tiež v rozpore so systémom, aký majú vo Fínsku, čo je krajina, ktorú ste si, pán minister, dali veľmi ambiciózne za svoj vzor.
K týmto záverom sme prišli po preštudovaní relevantných informácií. Ide napríklad o prezentáciu od Sira Kena Robinsona, ktorý prirovnáva súčasný (americký!) systém školstva k manufaktúre. Hovorí, že štandardizovanie učiva či žiakov je kontraproduktívne a spôsobuje nechuť mladých ľudí učiť sa. Jeho liek je podporovať kreativitu (resp. „odlišné uvažovanie[1]“) a spoluprácu žiakov. Vzdelanie by malo študentov lákať. Objavovať nové veci a rozmýšľať o nich sú predsa jednou zo základných charakteristík mladého človeka. Slovenské školstvo, pán minister, nepotrebuje reformu, ale revolúciu! Niekoľko klikov na internete prezradí, aké divy dokáže detská kreativita, keď jej človek nechá priestor. Vážený pán minister, decentralizácia, tvorivosť, kritické myslenie, podpora umenia a športu, vidieť viac odpovedí na jednu otázku a neškatuľkovať učivo do jednej otázky, jednej správnej odpovede (ktorá je napísaná vzadu v učebnici) a jedného záverečného testu je prístup adekvátny dobe, v ktorej žijeme.
Niekoľko článkov o fínskom školskom systéme nám napovedalo, že je to práve kombinácia vyššie spomenutých charakteristík, vďaka ktorým Fíni tak napredujú. Fínski pedagógovia sa venujú každému dieťaťu jednotlivo, s odlišným prístupom. Nikoho nenútia a netlačia do učenia, deti nehodnotia podľa abstraktných známkovacích systémov a počas štúdia píšu len jediný test. Rodičia majú absolútnu dôveru v učiteľov a ich rozhodnutia a žiaci sú si v úrovni svojich vedomostí rovní.
Vážený pán minister Čaplovič, zmyslom tohto listu nie je Vás poučovať, na to sa ani náhodou necítime byť kvalifikovaní. Veríme, že na ministerstve školstva pracuje množstvo ľudí (vrátane Vás), ktorí o vyššie uvedených skutočnostiach vedia. Význam týchto riadkov spočíva v takom menšom výkriku, ktorý sa iste pridá k nespočetným ďalším blogom, petíciám a podobne. Zároveň si však uvedomujeme, že tu nehovoríme len za seba, ale aj za mnohých ďalších, ktorí sa či už z domáceho, alebo zahraničného prostredia zaujímajú o vývoj našej krajiny a školstva ako jej kľúčovej súčasti. Zmyslom tohto listu je tiež upozorniť, pán minister Čaplovič, že smer, ktorý ste zaujali, nejde ani proti prúdu (keďže vôbec nie je inovatívny), ani s prúdom (keďže vôbec nenasleduje úspešný fínsky trend). Smer, ktorý ste zaujali Vy, pán minister Čaplovič, je močarisko, v ktorom sa bohužiaľ topia hlavne slovenskí študenti.
S pozdravom,
Samo Varsik
Heriot-Watt University – Edinburgh Campus; School of Management and Languages; MA Economics & Finance (Hons)
S podporou:
Adam Horváth
Univerzita Komenského v Bratislave; Fakulta matematiky, fyziky a informatiky; Aplikovaná informatika
Slavka Kimmerlingová
Prijatá na: Univerzita Komenského v Bratislave; Právnická fakulta; Právo
Tereza Kunkelová
The University of Edinburgh; School of GeoSciences; Geography with Environmental Science
Lena Kušnieriková
Vysoká škola múzických umení – Bratislava; Filmová a televízna fakulta; Ateliér dokumentárnej tvorby
Oľga Olšinová
The University of Edinburgh; College of Humanities and Social Sciences; School of Social and Political Science; MA Sociology and Psychology (Hons)
Barbora Roháčková
Masarykova univerzita, Brno; Lékařská fakulta; Všeobecné lékařství
Kristián Sommer
Heriot-Watt University – Edinburgh Campus; School of Management and Languages; MA Business Management with Business Law (Hons)
[1] Tzv. „divergent thinking“